Nakupujete potraviny, prídete k pokladni, vypýtate si tašku. Predavačka si netradične vypýta 20 centov. Nie je to veľa, ale nie je to zvykom. Prečo to tak je?
Za spoplatnením "tašiek" stojí nová právna úprava – novela zákona o odpadoch.
Ten definuje plastovú tašku, ľahkú plastovú tašku a veľmi ľahkú plastovú tašku. Novela zahŕňa spoplatnenie práve "ľahkých plastových tašiek". Obchody, ktoré nám tašky predávajú sú povinné ľahké plastové tašky poskytovať za úhradu.
Aby bolo jasné, čo je teda spoplatnené:
„Ľahká plastová taška je plastová taška s hrúbkou steny menšou ako 50 mikrometrov.”
Prečo jeden druh tašiek spoplatnený je a druhý nie?
Odpoveď je jednoduchá. Ľahké tašky sú klasické "igelitky", ktoré sme si až do 31.12.2017 mohli v obchodoch "uchmatnúť zadarmo". Práve ľahké plastové tašky sa stávajú často odpadom, nie sú recyklovateľné. Slúžia prevažne na prenos potravín z bodu A do bodu B.
To možno konštatovať aj pri veľmi ľahkých plastových taškách s hrúbkou steny menšou ako 15 mikrometrov (sáčok J). "Sáčok" je primárne určený pre potraviny a prenos potravín, ktoré nie sú balené, ako je pečivo, krájaná šunka a pod. Preto budeme mať aj naďalej sáčkové prázdniny a budeme si do nich baliť rožky zadarmo.
Pre zaujímavosť, priemerný občan SR spotrebuje cca 450 igelitových tašiek. Koľko ich spotrebujete vy?
